Momentálne prežíva folklór a všetko čo súvisí so životom predošlých generácií určitú renesanciu. Väčšinou ide o pekné myšlienky ako tradičné remeslá, odievanie. V gastronomickej oblasti by som však rada pripomenula širší pohľad.
Pod tradičnou slovenskou kuchyňou sa často rozumejú najmä zabíjačkové špeciality, údeniny, slanina a podobne, čo si myslím, že je dosť zavádzajúci pohľad na životný štýl predchádzajúcich pokolení a má pre zdravie súčasnej generácie neblahé následky.
Mala som to šťastie, že som zažila v našej rodine generáciu, ktorá sa narodila začiatkom 20teho storočia (starý otec narodený
v roku 1919, stará mama v roku 1927, druhá starká tiež v roku 1919) a tvorili tak „živú vzorku“ štylu života a aj zmeny, ktorá nastala. Všetci spomínaní starkí pochádzali z chudobných roľníckych pomerov a v detstve bol ich život poznačený ťažkou prácou a skromnou stravou. Pre mňa zaujímavé a nie príliš známe zistenie bolo, že základom ich stravy boli celozrnné obilniny – ražný chlieb, krúpy, obilné kaše a podobne. Samozrejme nechýbali zemiaky a kapusta, vajcia a mliečne výrobky. Čo sa týka mäsa, bolo ho menej, častejšie hydina a zabíjačka bola raz ročne, z čoho sa spravili zásoby na celý rok. Bolo treba vyrobiť celú škálu potrebných potravín (masť, slanina, údené špeciality), takže na rezník každú nedeľu nevydalo. Starká pochádzajúca z katolíckeho prostredia navyše po celý život dodržiavala pôst v piatok.
Zásadná zmena v ich stravovaní sa udiala v 50-tych rokoch. Modernizácia života a širšia dostupnosť potravín spôsobila, že mäso, mlieko a výrobky z nich sa stali dominantnými potravinami, celozrnné obilniny sa postupne dostali do nemilosti. V kombinácii so znížením fyzickej aktivity (sedavé zamestnanie) pomohli k obezite väčšiny členov rodiny. Tento príbeh sa myslím viac alebo menej opakuje v mnohých slovenských rodinách a domácnostiach.
Tieto skutočnosti korešpondujú so súčasnými zdravotnými informáciami. Keby základ stravy moderného Slováka tvorili práve celozrnné obilniny (koľko ich nájdeme na pultoch obchodov??), podporené lokálne pestovanou zeleninou a ovocím a mäso, mlieko a výrobky z nich by boli iba doplnkom, nevyzeralo by to s našim zdravým lepšie? A keď vezmeme do úvahy, že náš denný energetický výdaj je na míle vzdialený od driny našich dedkov a babiek, možno by tá slaninka nemusela byť vôbec!
Bola by som rada, keby sme si v tejto oblasti vzali príklad od našich prarodičov a nestali sa doslova obeťami svojich chutí, preplnených pultov v obchodoch, či falošného „folklóru“. Toto je niečo, čo musíme urobiť sami za seba a svoje rodiny, to za nás neurobia politici. V žalostnom stave totiž nie je iba zdravotníctvo, ale aj zdravie slovenských mužov, žien a detí.
Celá debata | RSS tejto debaty