silviasolc

Priznám sa, že emócie a konanie súvisiace s utečencami či migrantmi presahuje moje chápanie. Dokážem ešte pochopiť, že v Európe nie sme veľmi naklonení tej skupine ľudí, ktorých nazývame migrantmi. To sú tí, ktorých motiváciou je zlepšiť svoju životnú situáciu (čo je inak pochopiteľné, veď aj našinec ide kvôli tomu žiť do zahraničia, nie?)
Avšak ľudia, ktorí v týchto dňoch trčia na hranici medzi Tureckom a Gréckom, sú jednoducho utečenci. Tí, ktorí z obavy o vlastný život a bezpečie opustili svoje domovy. A potrebujú pomoc. Pred pár desiatkami rokov, keď podobná situácia bola v Juhoslávii, sme to chápali. Teraz sme tvrdí ako kameň.
To mi pripomína, že okrem koronavírusu, ktorý momentálne šarapatí vo svete existuje aj niečo horšie. „Vírus“, ktorý sa volá sebectvo a po starom sme ho volali hriech. Je na 100% nákazlivý a smrteľný. Degraduje naše vnímanie sveta. Spôsobuje, že si v každej oblasti života snažíme uchmatnúť čo najviac na úkor druhých. Ničíme prostredie, v ktorom žijeme, chceme mať stále viac. Výraz „ekonomický rast“ je iba elegantne vyjadrená skutočnosť, že máme donekonečna vyrábať, míňať, kupovať, hromadiť. Je to fakt normálne? Toto má „spasiť“ tento svet?
Ale najhoršie sa vírus hriechu prejavuje v medziľudských vzťahoch. Zoznam by bol siahodlhý, napr. v prístupe k spomínaným utečencom. Narozdiel od koronavírusu je však na vírus hriechu dostupná liečba, píše sa o nej v Biblii. Otázka je, či sme ochotní priznať svoj stav nakazenosti. Zdraví ľudia totiž lieky nepotrebujú, naopak chorým správny liek podaný v správny čas zachraňuje život.  Možno jednou z vecí, na ktorú by sme mohli využiť súčasnú situáciu, je otvoriť túto knihu a začítať sa do príbehu, v ktorom je opísaná dráma nášho sveta a predstavený liek a Lekár.